Archív | šport a cvičenie RSS feed for this section

Akademické štandardy krásy

23 feb

image

Akadémia krásy je tak výstižné. Ako inak by sme namotali cvičiace maniačky, ak by sme sa nezastrešili rúškou profesionálnej akadémie, nech už to má byť akákoľvek pofidérna konotácia profesionálneho odborného odporúčania.
No neriaď sa tým, mladá a neskúsená, keď ti radí akademická kapacita. 

Že ten zadok je hlavne vyretušovaný a nie vydrepovaný, to už asi také podstatne pre akadémiu krásy nie je.

Ale k podstate, nie sme proti cvičeniu, naopak ho vnímame ako zásadné pre zdravie, ale práve preto musí pochádzať z vnútorného presvedčenia, že to, čo robíme, robíme iba a iba pre seba.

Ale nie, v akadémii “krásy” to nerobíme pre zdravie, nerobíme to pre radosť z pohybu a zo seba samej, ale dávame si výzvy, aby sme boli krásne pre vonkajší svet. Ideálne hneď alebo do 2 týždňov, lebo už včera bolo neskoro.

Trochu trápne toto akademické zaštiťovanie sa, nemyslíte? Zdravie je hodnota na celý život, krása očividne podľa tejto akadémie je vymedzená iba pre určitý vek a určitý tvar. Prečo by inak na inzerát pre efektívne spevnenie zadočku nevybrali dámu v rokoch so skutočne ovisnutým pozadím a neukázali nám ako zaúčinkuje tento spevňujúci zázrak za 2 týždne.

Ale teraz naozaj k veci. S jednou vecou súhlasíme. Krása fakt nie je dar, je to vnútorný pocit, ktorý máme všetci od narodenia  vo vlastnej vnútornej výbave. Nikto nám ho nemusel dať. Keď sme sa narodili, ako každé dieťa sme boli krásne a nespochybňovali sme samé seba. Ale zahodili sme ho, alebo stratili, keď nás okolie, svet a média ako tieto presvedčili, že nie sme dosť krásne, a že pre krásu treba niečo urobiť, alebo ešte lepšie, naše obľúbené, niečo “vytrpieť”.

Vlastne súhlasili by sme aj s tým, že krása je naozaj drina, nie však fyzická ale mentálna. Je to drina udržať si v tomto svete plného nerealistických štandardov uniformnej krásy valiacich sa z každej strany, nejaký vnútorný pocit vlastnej hodnoty a vieru vo vlastnú krásu, s ktorou sme sa narodili.

Nie. Bohužial, zaručený 14dňový program na nájdenie vnútorného spojenia sama so sebou a vlastnou hodnotou krásy neviem poradiť.  Ale 14dňový cvičiaci program na riť to určite nie je.  Možno si spevníš trochu zadok (a asi odpáliš kolená) ale rozhodne to nespevní tvoje sebavedomie. Možno skús prestať čítať a lajkovať takéto pseudonávody, ktoré ťa najprv presvedčia, že nie si dosť dobrá, a potom ti už predajú hocijakú zaručenú (s prepáčením) blbosť. Lebo to je ich hlavný marketingový ťah. Starý ako marketing sám. Pocity viny či hanby, najmä tie prameniace z vlastného zlyhania, či nedostatočnosti, skvelo predávajú.

Cvičiť je zábava a relax v prvom rade, a robiť to pre seba neznamená robiť to pre svoj zadok, aby bol svetu dosť pekný.  Sebavedomie je predpoklad spokojnosti samej zo sebou, nie dôsledok niečoho zvonka. A určite neprichádza ako výsledok cvičenia, ktoré ti má údajne priniesť vonkajšie zdokonalenie, cez ktoré ťa,  mimochodom, presvedčili, že nájdeš následne pocit spokojnosti zo sebou. Ale vedz, že hladáš na nesprávnom mieste, ak ho hladáš vo vonkajších krivkách. Taký pocit “sebavedomia” je prchavý s prvým dekagramom, ktorý priberieš nad nejakú pseudohranicu, zmizne s prvou vráskou, ktorá sa zjaví. Rozplynie sa v prvom zrkadle, v ktorom sa hodnotiš nie podľa skutočného obrazu seba, ale podľa toho, ako by sa podľa teba na taký obraz dívali druhí. Ak sa oceňuješ preto, či a ako dokonale tvoj vonkajší vzhľad zodpovedá nejakému idealizovanému obrazu ženského tela, píliš sebe a svojmu sebavedomiu sama pod sebou konár.
Ak sa nemáš rada dnes, nebudeš sa mať rada, ani keď budeš nakoniec vyzerať ako z časopisu, ak sa ti to podarí nejakým zázrakom (nie photoshopom)  dosiahnuť.

Akadémia krásy je vnútorná práca zo sebou, a je to vysoká škola na celý život. Bohužial je to na celý život, alebo aspoň dokým budú existovať marketingové ťahy ako tieto, ktoré nás cez pocity viny, hanby a znižovania sebavedomia budú chcieť nalákať naskočiť na ich ponuku pseudosebazdokonaľovania vonkajšími produktami.  Dnes ti chcú zadara ponúknuť domáci program, a keď v ňom zlyháš, dozreje čas kúpiť si pernamentku, zajednať si osobnú trénerku, zhltnúť tabletku na chudnutie, objednať si krabičkovú diétu, kúpiť si ďalšiu knižku či časák s diétami alebo cvičeniami, alebo sa napatlať proticeluitídovým či protivráskovým krémom. Nič z toho ti nezaplní prázdnotu vo vnútri, ale rozhodne naplní vrecka firiem, čo ti tieto produkty tak šikovne predali.

Jediný anti-účinok, ktorý tieto veci majú je posôbiť anti-sebavedome a eliminovať miesto vrások, či celuitídy z reality skutočnú a rozmanitú krásu, s ktorou vôbec ale vôbec nič nie je v neporiadku. Lenže, ak by to zázrakom prekukli všetky ženy, to by asi títo “akademici” krásy a im podobní, nič nepredali, že …